milan_gazda

Podobne ako dvojica futbalistov z obce Ložín, Vasiľko a Katančík, aj Milan vyoral v trebišovskom vrcholovom futbale hlbokú športovú brázdu. Typický zemplínsky územčistý “na slaňiňe trimani” chlapec, narodený 26. septembra 1944. S futbalom začínal v rodnej obci pod taktovkou trénerov Šamudovského a Varkondu. Milan, napriek krátkemu životu, bol zasiahnutý futbalovým šťastím. Jeho športovým tútorom a objaviteľom pre trebišovský futbal v roku 1972 bol dlhoročný oddaný futbalista Slavoja Tonko Vasiľko. Hlavným mecenášom i sponzorom zároveň bol jeho vlastný starý otec, ktorý nevynechal jediné stretnutie v Trebišove, v ktorom hral jeho vnuk. Znamenitého strelca veselej povahy nebolo treba nikdy nútiť do akejkoľvek zábavy, najmä v spoločnosti spoluhráčov sa dokázal poriadne odviazať. Dlhé roky pracoval v okresnom priemyselnom podniku ako elektrikár. Keď zaznela z Milanových úst jeho obľúbená pesnička “Hej, kročkom, koňu, kročkom…” pri dobrom vínku, každý vedel, že sa schyľuje k dobrej zábave. Ale trávnik, ten bol predsa len tým najlepším Milanovým parketom. Patril medzi najobávanejších útočníkov s tvrdou strelou z tých najneočakávanejších streleckých pozícií. Jeho streľba na bránku pripomínala tak trochu Adolfa Schérera, legendárneho československého reprezentanta. O tom, že Gazda nebol iba sviatočným strelcom, sa donieslo do mnohých špičkových futbalových klubov vtedajšieho Československa. Vo svojej kariére nastrieľal Milan našim súperom viac gólov ako je gombíkov na husárskej uniforme. Nečudo, že o jeho služby prejavili záujem aj funkcionári bratislavského Slovanu. Prejavený záujem vyvrcholil finančnou čiastkou na letenku, ktorá mu došla poštou z Bratislavy z dôvodu, “aby sa prišiel ukázať”. Jeho dedko na otázku, koľko mu v Bratislave ponúkajú, odpovedal “teľo ci sinu dam aj ja, tu doma”. Skôr, ako si to rozmyslel, peniažky minul na posedení s kamarátmi pri dobrom tokajskom vínku. Veľmi rád spomínal na sústredenia našich futbalistov v Maďarsku. Naši chlapci na sústredení pri Balatone povykrúcali maďarské dievčatá v ohnivom čardáši tak dokonale, že chlapcom domorodcom to očividne prekážalo a došlo k slovnej, neskôr aj ručnej výmene názorov. Pohotový Milan využil svoje telesné prednosti, vyskočil na stôl, vyzliekol košeľu, vypol svoju širokú hruď a hrdo zvolal: “Made in Čechoslovakia, šampión v boxe!” Milan mal také široké ramená, na ktoré sa pokojne mohol premietať širokouhlý film. V sále to stíchlo ako v márnici a v zapätí sa maďarskí mládenci vytratili. Aké veľké bolo prekvapenie našich chlapcov, keď sa po chvíľke Maďari vrátili a pred Milana a našich futbalistov postavili plný demižón kvalitného tokajského vínka. Laci Wagner, ktorý vedel maďarsky, sa na chvíľu vžil do úlohy tlmočníka a chlapci sa rozišli v kamarátskom duchu. V mužstve, v ktorom hral Milan, nebola nikdy núdza o dobrú zábavu, ani po zápasoch, ktoré práve nevyšli. Milan Gazda so svojou manželkou vychovali syna a dve dcéry. Zomrel v pomerne mladom veku na zlyhanie srdca v rodnej obci Ložín.

(Z knihy “Sto rokov futbalu v Trebišove”, Jozef Viliam Biro, 2010)