stefan_makaraNarodil sa 10. októbra 1925 v obci Ložín. Po ukončení meštianskej školy v Michalovciach študoval na učiteľskej akadémii (1942 – 1946). Už do toho obdobia spadá jeho cieľavedomejší záujem o výtvarnú tvorbu, stupňujúci sa predovšetkým pod vplyvom pôsobenia Teodora J. Moussona. Amatérske výsledky v maľbe boli súbežné s Makarovými skromnými literárnymi pokusmi, čo napokon spôsobilo, že po maturite mladý pedagóg chlebík dedinského učiteľa iba nahryzol. Na meštianskej škole v Malčiciach vydržal do januára 1947 a po dvojročnej základnej vojenskej službe sa už za katedrou neobjavil. Prijal miesto redaktora v košickom rozhlase. V októbri 1948 prejavil smelú túžbu stať sa maliarom účasťou na michalovskej výstave zemplínskych autorov. V rokoch 1952 – 1954 bol poslucháčom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (P. Matejka, L. Čemický). V roku 1959 sa stal tajomníkom Slovenského fondu výtvarných umení a v roku 1961 redaktorom Východoslovenských novín. V auguste 1967 prešiel do televízie, kde pôsobil do januára 1982. Práca novinára-reportéra a dramaturga mu umožňovala nájsť si potrebný čas na maľovanie i na štúdium výtvarnej výchovy na Pedagogiskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove.

Z uvedeného vyplýva, že Štefan Makara pomerne dlho intenzívne prispieval k rozvoju kultúrneho života na východnom Slovensku, keď sa charakterom svojho zamestnania dostával do jeho siločiar. Na stránkach novín venoval pozornosť súčasnému výtvarnému umeniu, činnosti galérií, divadiel, literárnym snahám, otázkam pamiatkovej starostlivosti i významným tvorivým osobnostiam minulosti interesovali ho výsledky výskumu archeológov, národopisný svojráz aj prírodné zvláštnosti rodného kraja. Podobne orientoval svoje pôsobenie v televízií. Z viacerých filmov, nakrútených na podklade jeho scenárov, boli najúspešnejšie dokumenty Korytári, Stvorené z hliny, Kamenná krása, Kaštiele plné snov a Maliar Július Nemčík. Pri realizácií ďalších filmov z výtvarnej oblasti (Ladislav Medňanský, Kto bol Tivadar Csontváry, Tu žil Majster Pavol a i.) robil scenáristu i režiséra. Niektoré z uvedených diel boli premietnuté na festivaloch. V roku 1967 udelila rada Východoslovenského krajského národného výboru v Košiciach Štefanovi Makarovi krajskú cenu v oblasti publicistiky.

Výsledky maliarskej tvorby Štefana Makaru, za ktorú dostal titul zaslúžilého umelca, sa na oficiálnej prehliadke východoslovenských autorov prvýkrát objavili v novembri 1954. O štyri roky neskôr bol prijatý za člena Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Verejnosti sa postupne predstavoval ako bytostný krajinár. Autor často opúšťal ateliér a verný svojim starším zvyklostiam a záujmom maľoval aj v bezprostrednom kontakte s prírodou. Tu treba konštatovať skutočnosť, že sa v roku 1968 začal venovať monumentálno-dekoratívnej tvorbe. Doposiaľ realizoval diela v spojení s architektúrou na Štrbskom Plese, v Moldave nad Bodvou, Poprade, Košiciach, Revúcej, Rožňave, Turnianskom Podhradí a Trebišove.

Od polovice sedemdesiatych rokov Štefan Makara vychádzal pri maľovaní zo skutočnosti sprostredkovanej zrakom. Rozširoval kolekciu svojich diel z ciest po zahraničí, ale, samozrejme, v oveľa podstatnejšej miere sa venoval zobrazovaniu rodného kraja. Možno povedať, že Zemplín sa pre neho stal východiskom i cieľom umeleckého snaženia. Akoby doháňal zameškané. „Vždy som mal pocit“ – vyznal sa pred rokmi z túžob a plánov – „že tu u nás na rovine akosi nepatríme k tej romantickej krajine pltníkov, drevorubačov a bačov, ktorých obdobie romantizmu dosadilo v národnej kultúre na miesto rytierov. Obdivoval som Benku, nemal som však odvahu namaľovať tú našu zemplínsku krajinu. Oddávna sa mi žiadalo k tomu čosi povedať štetcom, začleniť naše široké horizonty do vertikálnej slovenskej krajiny.“ Umelcov stupňujúci sa záujem o roviny Zemplína dokladali nejedným obrazom aj samostatné výstavy, ktorými sa doteraz predstavil v Michalovciach (1962, 1975, 1984, 1990), Košiciach (1975, 1982, 1983), Prešove (1983), Bratislave (1988) a Trebišove (1989). Vzťah k práci vo voľnej prírode dokumentoval iniciatívnym návratom realizovať v lete 1974 maliarsky plenér s účasťou zahraničných tvorcov. Zmienka o tomto podujatí chce byť zároveň pripomenutím Makarovho podielu na poli aktivizácie výtvarného života na východnom Slovensku, ku ktorej mnoho rokov prispieval ako funkcionár bývalej výtvarníckej organizácie i ako člen viacerých umeleckých porôt a komisií.

(výňatok z textu napísaný Imrichom Groškom, Štefan Makara – Jubilejná výstava, 23. október – 25. november 1990)

Študijné cesty:
1959 Rakúsko / 1961, 1970, 1971, 1972, 1973, 1974 Sovietsky zväz / 1965, 1971 Poľsko / 1970 Grécko / 1969 Taliansko / 1969 NSR / 1969 Švajčiarsko / 1967, 1970, 1972, 1974 Juhoslávia / 1972 Rumunsko / 1972 Bulharsko

(výňatok z textu napísaný Imrichom Groškom, Štefan Makara – Jubilejná výstava, Október 1975)